Kultúrno-historický potenciál obce tvoria a predstavujú stavebné pamiatky, historické budovy, príp. tradované aktivity a kultúrno-spoločenské udalosti, ktoré svojím obsahom, charakterom a historickou podstatou tvoria základ ich využitia pre rozvoj obce do budúcnosti. Ide o nasledovné stavebné objekty v obci Dobroč:
- kostol – pôvodne ranogotický z konca 13. storočia. Prvé opravy boli prevedené v 17. storočí, potom v roku 1823 a v 20-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. Kostol evanjelického vyznania je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytára, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a predstavanou vežou. Presyer a sakristia zaklenuté lomenou valovou klenbou, loď má rovný strop. V uzávere presbytára je gotické okienko, v sakristii štrbinové. Fasády hladké. Okolo kostola sa nachádza obranný múrik so strieľňami. Kostol sa je situovaný v ochrannom pásme č. 467/64. V štátnom zozname kultúrnych pamiatok sa nachádza pod por. číslom Ss/435.
- oltár – predstavuje plošnú oltárnu architektúru. V strede polkruhovo uzavretom ráme je obraz Zmŕtvychvstania Krista. Ide o plošnú maľbu, v ktorej v spodnej časti sú postavy apoštolov, v hornej Kristus, v drobnej riasenej bielej rúške rozptýlené svetlo, vytvára modeláciu farieb. Po stranách obrazu sú točené stĺpy a sochy Mojžiša a Árona, ktoré sú statické, blokové, vo vertikálne riasenom rúchu s bezvýraznými tvárami. Po stranách sú akantové uši s rokajom a páskou. Božie oko je v strede a serafínske hlavičky a po stranách sú sochy sv. Petra a Pavla. V predele je maľba Poslednej večere pojatá žánrovo. Autor tohto oltáru je neznámy. Vyhotovený je z dreva a plátna ako polychrómovaná drevorezba a olejomaľba na plátne. Ide o obraz z konca 7. storočia a oltár z druhej tretiny 18. storočia – obdobie rokoka. Rozmery: hlavný obraz 140 x 75 cm, obraz Poslednej večere 30 x 67 cm. Oltár je zapísaný v štátnom zozname kultúrnych pamiatok pod číslom SS 2708/4.
- kazateľnica – predstavuje kruhové rečnište, po pravej strane sú schody. Rečnište je členené pilastrami. Vo výplniach je rokajový dekor, v strede je reliéfna scéna Ježiš v chráme. Na zadnej stene je kartuš s nápisom a dátumom. Baldachýn sleduje tvar rečnišťa, lemovaný je čučkami a čabrakmi. Modré mramorovanie, zlatá a strieborná ornamentika, reliéf je polychrómovaný. Umiestnená je na ľavej strane lode. Autor tejto pamiatky je neznámy. Vyhotovená je z dreva v roku 1772, baroko ako polychrómovaná drevorezba. Ide o zapísanú kultúrnu pamiatku v štátnom zozname kultúrnych pamiatok pod číslom SS 2709/H.
- zvonica – ide o drevenú barokovú, samostatne stojacu pri kostole hrázdenú stavbu z 2. polovice 18. storočia so štvorcovým pôdorysom a šindľovou ihlanovou strechou. Zvony pochádzajú z 90-tych rokov 17. storočia. Počas 1. svetovej vojny boli zložené a ich kov bol použitý na hlavne kanónov. V roku 1923 boli zakúpené terajšie zvony, ktoré sú vyhotovené v troch rôznych veľkostiach. Zvonica bola spojená s kostolom podzemnou chodbou, kde je dnes už len prepadlisko.
Na fare sa nachádza krucifix na rokajovom podstavci z II. polovice 18. storočia a štyri rokokové svietniky z II. polovice 18. storočia. Ide o polychrómovanú drevorezbu predstavujúcou plastiku ukrižovaného z II. polovice 18. storočia.
- kazetový strop – fragment. Zachované sú len 3 fragmenty s pestrofarebnou štylizovanou ornamentikou na bielom podklade. Autor je neznámy. Vyhotovené sú z dreva v 17. storočí v období renesancie použitím techniky temperová maľba na dreve. Rozmery: 99 x 30cm, 95 x 45 cm, 95 x 33 cm.
Okrem uvedených pamiatok sa z 19. storočia zachovali zrubové domy s valbovou slamenou strechou. Vchod do pivnice je z komory. Hospodárske stavby sú pristavené do uhla. Ľudovú architektúru ešte v dnešnom období pripomína Polónyiovský dom a stará budova evanjelickej fary