Dobroč – základné informácie

dobroc_erb

Obec Dobroč sa nachádza v severozápadnej časti okresu Lučenec v regióne Novohrad. Leží medzi ob­cami Mýtna a Kotmanová. V súčasnosti sa obec člení na nasledovné miestne časti: Brestina (710 m. n. m.), Diel (695 m. n. m.), Dobroč (272 m. n. m.), Herman (665 m. n. m.), Malá Dolina (700 m. n. m.), Veľká Dolina (680 m. n. m.). Základnú charakteristiku obce predstavujú nasledovné údaje:

Sídlo OcÚ: Obecný úrad Dobroč, Dobroč č. 140, 985 53 p. Mýtna

Telefón: 047 43 97 105, 0917 961 326

E-mail: dobroc@mail.t-com.sk

Web: www.dobroc.sk

Starosta obce: Ing. Miroslav Remeník

Lokalizácia: okres Lučenec, kraj Banskobystrický

Prvá písomná zmienka: r. 1393

Nadmorská výška stredu obce v metroch: 272

Počet obyvateľov: 643

Poloha obce a prírodné, klimatické a geologické podmienky

 

Obec Dobroč leží na 48° 28´ severnej zemepisnej šírky a 19° 34´východnej zemepisnej dĺžky. Uve­dené súradnice predstavujú severozápadnú časť okresu Lučenec v regióne Novohrad (obr. č. 1). Obec Dobroč je situovaná v nadmorskej výške 272 m (stred obce), pričom celý kataster obce je v rozpätí nad­morskej výšky od 270 do 900 m. n. m. Dôvodom uvedenej rôznorodosti a výškovej členi­tosti katastra obce je jej lokalizácia v juhozápadnej časti Slovenského Rudohoria v doline ľavostran­ného prítoku potoku Kriváňa. Súvislé lesné plochy s listnatým porastom sú len v južnej časti. Obec je svojráznou krajin­nou dominantou kultúrneho významu, najmä vo vzťahu k hlavnému komuni­kačnému ťahu Lučenec – Zvolen.

dobroc1

Susedí s obcami Mýtna a Kotmanová, s ktorou ju viaže takmer spoločná história (obr. č. 2).

dobroc2

Od okresného mesta Lučenec je obec Dobroč vzdialená 19 km, pričom vzdialenosť od hlav­nej cesty E 571 v smere Zvolen – Lučenec predstavuje 1 km.

GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE:

Obec Dobroč svojou geografickou polohou patrí do nasledovnej sústavy:

  • alpsko-himalájska sústava – podsústava Karpaty – provincia Západné Karpaty – subprovin­cia Západné Vnútorné Karpaty – oblasť Slovenské Rudohorie. Vrch Dobroč (919 m. n. m.) patrí me­dzi Veporské vrchy. Chotár tvoria aj horniny veporského kryštaliníka, druho­horné kremence a zvyšky sopečných hornín.

V katastrálnom území obce Dobroč bola v minulosti železorudná banská oblasť. Rudné ložisko bolo nad úrovňou doliny neďaleko obce. V podloží ložiska bol kremenec, v nadloží hlinitá sľudová brid­lica.

 

KLIMATICKÉ PODMIENKY:

Podnebie obce Dobroč je mierne. Z dôvodu globálneho otepľovania sa teploty v zimnom ob­dobí po­stupne medziročne zvy­šujú. V predchádzajúcom období boli pre túto oblasť charakte­ristické mrazy v zimnom období až – 20 °C. Mrazy nastávajú až v novembri a pri tradičných zimách tr­vajú až do apríla. Klimaticky územie obce Dobroč patrí do mierne teplej, mierne vlhkej vrchovinovej oblasti. Severo­vý­chodná časť územia do oblasti mierne chladnej.

Priemerná ročná teplota 7 °C postupne vplyvom otepľovania rastie. Priemerné ročné množ­stvo zrá­žok je na úrovni 700 – 800 mm. Zo západu a východu vypínajúce sa vrchy zabraňujú čiastočne prí­stupu vetrom. Okolité vrchy nevynechá ani jedna búrka.

 

PôDA:

Dobroč má hnedé lesné pôdy. Pôda Dobročského chotára je málo úrodná a štrkovitá. Táto pôda vzniká denudáciou (slnka, vody, vetra). Pôsobí tu silná vodná erózia. Kataster obce je značne čle­nitý. Striedajú sa tu výrazné svahy s údoliami na odlesnenej časti poväčšine trávnatého charakteru. Dobročský chotár siaha až po Kotmanovú. V zozname miest na Slovensku podľa popisu ľudu z roku 1919 sú uvedené samostatné, oddelené a k obci patriace lazy: Bercová, Brestina, Diel, Dobročaj Vrch, Dolina Hlboká, Dolina Malá, Dolina Veľká, Dolina Strehár, Hermann, Huške, Kaškov Laz, Krkov Háj, Pereš a Prie­vratok. Dnes sú zaužívané už len niektoré z chotárskych názvov. Niektoré úplne zanikli.

 

LESY A RASTLINSTVO:

Územie Novohradu patrí do oblasti panónskej flóry. Jej severné územie do oblasti predkarpatskej flóry. Mnohé rastlinné druhy prenikajú z jednej oblasti do druhej. Dubiny, kroviny, byliny. Bukové lesy sa rozprestierajú v rozpätí 400 až 900 m. n. m. Okrem buka je tu javor, agát, smrek, jarabina. Lesy sú bo­haté aj na jedlé huby, ako sú hríb bukový, hríb smrekový, kuriatka a kozáky. Na lúkach rastú aj pe­čiarky. Miestami sa nájdu v lesoch i hrab, osika, rakyta, breza, javor a jelša. V jarkoch sa vyskytujú agáty.

Z druhového členenia sa v katastri obce nachádzajú:

  • dubiny – dub zimný, broskyňa a mukyňa obyčajná, javor poľný,
  • kroviny – drieň, dráč, kalina, trnky,
  • byliny – prvosienka jarná, kamienka madropurpurová, králik chocholikatý, ibiš lekársky, ros­nička okrúhlolistá, prilbica moldavská, kukučka vencová a i.

Vegetačný stupeň do 600 m. n. m. – okrem spomínaných dubín aj hrab obyčajný, lipa malolistá.

  • kroviny – drieň, hloh, vtáčí zob,
  • byliny – kostrava, mednička, reznačka, ostrica, lipkovec

Kvetiny: iskierniky, blatúch, snežienky, jesienka, hrachovec, nevädza, pastierska kapsička, bole­hlav, rasca.

 

ŽIVOČÍŠSTVO:

Zoogeograficky patrí obec Dobroč do palearktickej oblasti a eurosibírskej podoblasti. Bohaté na druhy sú živočíšne spoločenstvá bezstavovcov v listnatých lesoch. V lesnej pôde žijú prvoky (bičíkovce, koreňo­nožče a nálevníky), z červov dážďovky, zo slimákov je častý slizniak.

Na lúkach a pastvinách sa vyskytuje pestrofarebný hmyz – motýle, zaujímavé chrobáky a užitočné mravce. V 19. storočí bol v obci evidovaný v potokoch bohatý výskyt rýb (pstruhy) a v prvej štvrtine 20. storočia to bol zase výskyt rakov (15 – 20 cm).

V lete je po stráňach veľa jašteríc a hadov, no medzi nimi je hojne zastúpená salamandra škvr­nitá. Vy­skytujú sa tu aj vretenice, ktoré sú jedovaté. V prírode je užitočná a preto je chrá­nená. Na člo­veka ne­útočí. Medzi živočíchmi sa v obci Dobroč nachádzajú aj chránené druhy – myšiak hôrny a včelárik zlatý. V období apríl – september sa vyskytuje v chotári obce aj prepelica poľná. Okrem toho sa v chotári obce nachádzajú bažanty, kačky divé či bociany.

Blízkosť hory vytvára podmienky pre výskyt vtáctva. V lete sú to sláviky, sýkorky, kukučky a ďatle, ale aj jarabice a pre­pelice. V zimných mesiacoch je výskyt vtáctva obmedzený, ale aj na­priek tomu sú v obci straky, vrany, sojky a sýkorky.

V chotári obce Dobroč sa vyskytuje aj poľovná zver – medveď, vlk, rys, líška, kuna, divá mačka, tchor a lasica, jeleň, srnec, diviak a zajac. Z nich sú chránené medveď, rys a divá mačka.

Ok­rem toho z pernatej zveri je možné v tejto oblasti vidieť sovu, jastraba, myšiaka, všetky druhy kr­kav­covitých vtákov a prechodne aj menšie druhy sokolov.

 

ZÁHRADY:

Pri domoch v obci Dobroč sú záhrady, kde sú najčastejšími stromami slivky, jablone a hrušky. Z hospodárskych plodín sa tu pestujú zemiaky, kukurica, pšenica, raž, jačmeň, ovos, ľan.