Mýtna – história

PRVOPOČIATKY OBCE MÝTNA A VÝVOJ JEJ NÁZVU:

História osídlenia obce Mýtna sa už začala v predhistorickej dobre – predpoklad je, že tu ľudia žili už v mladšej dobe bronzovej, skoro pred 3 tisíc rokmi. V 7. a 8. storočí tu sídlili Avari a neskôr Slovania. Z tohto obdobia sa spomína aj názov Vámoslehota. Obec existovala už v 14. storočí a v listinách sa vyskytuje pod názvom  Wamuslehutaya (r. 1393). V 15. storočí to už je Vámos­falva (r. 1467) a v roku 1773 už ako Mitna. Podľa tradície, ktorá hovorí, že od roku 1423, kým na území obce ešte neexistovalo viac domov, a bol tam len jeden mýtny dom, kde od kupcov vyberali mýto za používanie cesty tiahnúcej sa údolím od Zvolena, ktoré údajne vyberali páni z Divína, sa volá obec Mýtnou.

Postupné osídľovanie v doline Krivánskeho potoka až po Mýtnu išlo v smere od severu a severo-zá­padu a bolo ukončené kopaničiarskou kolonizáciou v 19. až 20. storočí.

Organizovaná kolonizácia obce Mýtna je doložená v druhej polovici 14. storočia na území Divín­skeho hradného panstva.

 

VÝVOJ OBCE OD 15. DO 20. STOROČIA:

V 70-tych rokoch 15. storočia sa vlastníkom Divínskeho hradného panstva Ján Nádaždy Ongor. Keďže jeho dcéra umrela bezdetná, divínske panstvo pripadlo späť kráľovi Ferdinandovi I., ktorý ho v roku 1535 daroval ostrihomskému biskupovi Pavlovi Váradymu. Ten sa ho však a teda ani obce Mýtna neujal. V roku 1548 bol zemepánom tejto oblasti Žigmund Balassa.

V 2. polovici 16. storočia obec Mýtna patrila do pohraničného pásma osmansko-tureckých vojsk. Turci obsadili hrad Divín v roku 1575 a ovládali ho do roku 1593. V roku 1679 pripadlo Divínske hradné panstvo cisárovi Leopoldovi (po odobratí lúpežnému rytierovi Imrichovi III. Balassovi). Od roku 1686 pripadlo panstvo Divín rodine Zichyovcov a s ním aj obec Mýtna.

Prvé známe údaje o počte obyvateľov obce Mýtna pochádzajú z roku 1715, kedy mala obec 100 obyvateľov a 10 domov. 9 rodín bolo slovenskej národnosti a 1 rodina bola maďarskej národnosti. V roku 1720 tu žilo 11 slovenských rodín a 3 maďarské poddanské rodiny. V roku 1770 bola obec ešte stále vlastníctvom panstva Zichyovcov. V tomto období sa obec rozrastala a jej centrálnu časť tvorilo ná­mestie, ktoré malo pôdorys rovnostranného trojuholníka.

Obyvatelia sa živili dobytkárstvom, ovčiarstvom a roľníctvom.  V 17. storočí tu pracoval mlyn a píla a v 18. storočí obecný pivovar. Notársky úrad s pôsobnosťou pre Mýtnu bol v Lovinobani. V tomto ob­dobí v obci existovala aj pošta. V roku 1828 mala obce 102 domov a 797 obyvateľov. V roku 1857 bola zria­dená prvá cirkevná škola. Od roku 1871 je zriadená v obci železničná zastávka.

 

HISTÓRIA OBCE V 20. STOROČÍ:

Začiatkom 20. storočia sa aj na území Mýtnej prejavil vplyv maďarizácie. Z dospelého oby­vateľstva vedelo čítať a písať asi 58%. Vzrástol aj počet obyvateľov približne o 112%, čo bolo spôso­bené hlavne príchodom zamestnancov štátnych dráh.

Po vzniku Československej republiky 28. 10. 1918 patrila obec Mýtna do Novohradskej župy, notárskemu úradu v Lovinobani a okresu Halič. Poštový úrad bol v Mýtnej, ako aj železničná stanica. Čet­nícka stanica a telegrafický úrad v Lovinobani, farský úrad rímsko-katolícky v Divíne a evanjelický aug­sburského vyznania v Dobroči. Obec si zachovala aj po roku 1918 poľnohospodársky charakter.

V roku 1920 bola zriadená ľudová knižnica a v roku 1938 bol do obce zavedený elektrický prúd. 1. januára 1923 bolo pôvodné rozdelenie okresu upravené na dva okresy. Jeden so sídlom v Lučenci a druhý so sídlom v Modrom Kameni. Notársky úrad Lovinobani (spolu s Mýtnou ako súčas­ťou) prešiel do lučeneckého okresu, kde zotrvali až do roku 1938.

  1. novembra 1938 sa vo Viedni rozhodlo o odstúpení Maďarsku južného územia Slovenska. Po ob­sa­dení Lučenca horthyovským Maďarskom sa 10. novembra 1938 sídlom slovenského okresu stala Lo­vino­baňa, do ktorého patrila aj Mýtna. Následne na to 14. marca 1939 bol vyhlásený samostatný slo­venský štát.

V roku 1940 bolo v obci zriadené kino. 22. júna 1941 sa dianie II. svetovej vojny dotklo aj obce Mýtna. V roku 1944 bola obsadená nemeckou armádou. 29. augusta vypuklo Slovenské národné povsta­nie. Obec Mýtna bola oslobodená 29. januára 1945.

Od roku 1948 je v prevádzke autobusová zastávka a v roku 1950 vznikla základná de­väť­ročná škola 1–5 ročník. Obec Mýtna sa stala súčasťou okresu Lučenec na území Stredosloven­ského kraja.

Najväčší rozmach obce nastal v 70-tych rokoch 20. storočia, kedy dochádza k výstavbe no­vých rodinných domov a vzniku okrajových ulíc. Obec Mýtna patrí medzi obce s fragmentárnym vý­skytom kopaníc nazývaných lazy. V roku 1930 žilo v obci spolu 1040 obyvateľov, z ktorých 344 žilo na lazoch a bývalo v 90-tich domoch. V 60-tych a 70-tych rokoch vplyvom kolektivizácie dochádza k presunu – migrácii obyvateľstva do centrálnych obcí a k vyľudneniu lazov.

 

 

POĽNOHOSPODÁRSTVA A PRIEMYSLU V OBCI

V období stredoveku pôda patrila feudálom a cirkevným hodnostárom. V 16. a 17. storočí bola pôda v rukách zemepánov. Poddaní na nej pracovali za určité dávky. V 18. storočí bola zaznamenaná nízka úrodnosť. Tradične sa pestovali obilniny – raž, pšenica, jačmeň, ovos, proso, pohánka a v čase tureckej okupácie aj ryža a vinohradníctvo. Chovali sa hovädzí dobytok, ošípané, ovce.

V druhej polovici 18. storočia bol zaznamenaný rozmach poľnohospodárstva – začínajú sa pesto­vať okopaniny (kukurica a zemiaky). Zavádza sa peňažná, robotná (za kopanice) a naturálna renta (devätinu z úrody). V Mýtnej pretrvával laznícky typ hospodárenia.

Zrušením poddanstva sa v priebehu kapitalizmu vyformovali dve spoločenské triedy – pracujúce roľ­níctvo a bohatí sedliaci a kulaci. Začiatkom 20. storočia sa chudobní bezzemkovia a roľníctvo doža­dujú radikálnej reformy – o pridelenie lesov a pôdy od veľkostatkára Zichyho – neúspešne. Reforma bola vy­konaná až v 30-tich rokoch 20. storočia. V roku 1931 bolo aj v obci cítiť dopad veľkej neúrody v Lučenci aj na obec Mýtna.

V roku 1942 vzniklo peňažné úverové družstvo s charakterom úverovej inštitúcie a obstarávalo úverovú službu pre rozšírenú poľnohospodársku malovýrobu. Jednotné roľnícke druž­stvo (JRD) vzniklo v roku 1953 procesom kolektivizácie. Vo februári 1973 došlo k zlúčeniu JRD Dobroč, Kotmanová a Mýtna a hospodári pod názvom JRD „Nový život“. V roku 1980 bolo k nemu pričlenené aj družstvo v Podkriváni a v Píle, ktoré hospodárilo až do roku 1991.

Transformáciou v roku 1991 (prevedenie pôdy a lesov súkromným vlastníkom) sa situácia na JRD zhoršila. Od roku 1994 je v likvidácii. Pôdu obrába Poľnohospodárske družstvo Kalinovo a súkromní vlast­níci.

Obec Mýtna z hľadiska klimatických predpokladov a geografickej lokalizácie nemala počas svojho vývoja značne rozvinutý priemysel. V obci absentuje rudná základňa. V 17. storočí praco­val v obci mlyn a píla, neskôr pivovar. Industrializáciou sa rozvíja aj malá základňa priemyslu v obci – remeslá (obuvníci, kováči, stolári, krajčíri) a píly.

Podľa nového členia SR sa stala Mýtna 24. 7. 1996 súčasťou okresu Lučenec na území Bansko­bys­trického samosprávneho kraja