Podrečany – história

Územie Podrečian patrí medzi najstaršie osídlené lokality Novohradu, obývané už v mladšej dobe bronzovej.

 

 

VZNIK OBCE:

Obec vznikla asi v 13. storočí, prvá písomná zmienka je z roku 1393. V prvej polovici storočia pat­rili Podrečany rodu Tomajovcov, teda Divínskemu panstvu. V druhej polovici15. storočia majiteľ Divín­skeho panstva Ladislav Losonczi so synom Žigmundom sa zaplietol do sprisahania proti Matejovi Kor­vínovi. Kráľ Matej preto daroval v roku 1469 Divínske hradné panstvo, vrátane Podrečian, Michalovi Országhovi. Od roku 1548 sa zemepánmi obce stali Balassovci a od roku 1679 Zichyovci. Začiatkom 18. storočia sa zemepánom obce stal kapitán Rákoczyho vojska Andrej Torok, ktorý neskôr založil vlastnú fabriku na výrobu fajok.

 

PODREČANY POD DIVÍNSKYM PANSTVOM, POD FÓREKOVCAMI A KUCHYNKOVCAMI:

Zo staršej histórie obce, podľa zistených údajov možno konštatovať, že obec Podrečany jestvovala už v 15. storočí ako sídlisko poddaného ľudu divínskeho panstva. Po roku 1700, katastrálne územie obce patrilo Fórekovcom, ktorí sídlili údajne v zemianskej kúrii. V záznamoch sa uvádza aj opis poh­rebu zemepána Ondreja Fóreka, ktorý zomrel na vodnatieľku zanedlho ako sa vrátil z Bratislavy, kde bol na sneme. Jeho telesné pozostatky boli odvezené a uložené v rodinnej krypte v Divíne. V roku 1878 panstvo Podrečian prevzala rodina Kuchynkovcov, ktorí postavili nový kaštieľ v secesnom slohu, inšpirovaný francúzskym vzorom v roku 1893.

Časť pôdy mali vo vlastníctve i občania, veľkostatok  údajne vyhral v kartách od Jána Fóreka, mäsiar Július Kuchynka. Kuchynkovské obdobie, podľa spomienok pamätníkov, bolo obdobím rozumného hospodárenia na pôde veľkostatku. Kuchynka postavil v obci liehovar, kde zo zemiakov mesačne produkoval 4 000 litrov liehu a odpad využíval na výkrm dobytka. Pochovaný je v rím. Kat. kostolíku v Podrečanoch. Po jeho smrti sa jeho manželka Alojzia, rodená Kerestfalvy, vydala za grófa Forgáča, a tým sa i veľkostatok dostal do vlastníctva Forgáčovcov, grófov z Haliče.

V roku 1843 sa obyvatelia obce okrem poľnohospodárstva zaoberali aj domácou výrobou fajok. Banská činnosť je zaznamenaná v roku 1854,  od r. 1956 sa v obci takmer 40 rokov ťažil magne­zit, ako druhoradá surovina sa tu nachádza aj oker a dolomit. Koncom 19. storočia fungoval v obci lie­hovar s ročnou kapacitou 1 200 hl liehu.

 

PODREČANY V 20. STOROČÍ:

V roku 1936 kúpil veľkostatok Rudolf Hradčovský, ktorý bol jeho vlastníkom až do roku 1946.

Veľkostatok po celú dobu svojej existencie zamestnával okolo 20 stálych pracovníkov – deputantní­kov. Ostatní občania, najmä ženy využívali možnosť zárobku v sezónnych prácach na veľkostatku. Takzvaní “gazdovia“, ktorí si mohli dovoliť držať voly, neskoršie kone, nachádzali zárobok vo farmár­čení. Vozili tovar obchodníkom a priekupníkom, najčastejšie na trase Lučenec – Budapešť.

Niektorí sa zaoberali výrobou dreveného uhlia, po čom ostal i názov časti katastru Uhlisko, v priestore te­rajšej Bartošovej chaty.

Do roku 1945 sa obec veľmi málo rozrastala. V jej východnej časti boli domy stavané väčšinou z lomového kameňa a nepálených tehál (váľkov). Situované boli kolmo na cestu po obidvoch jej stra­nách. Uvedený stavebný materiál sa získaval z miestnych zdrojov. Kameň z urbárskeho kameňo­lomu v Brezinách na južnom okraji katastrálneho územia. Výroba  „váľkov“ bola výsadou niekoľkých obča­nov – cigáňov. Robili ich primitívne z miešanej hliny s prímesou pliev, vysušením na slnku, v časti ka­tastru „ Za brezinkou“, severovýchodne od obce.

Obytné domy stavané od roku 1930 boli veľmi jednoduché. Pozostávali z izby, kuchyne a komory, situovaných v rade za sebou. Pozdĺž celej obytnej časti bola cca 60 cm široká podstienka, z ktorej bol vchod do kuchyne a z tej do ďalších dvoch miestností. Podlahová plocha jednotlivých miestností nepresahovala (16  cm 2) 16  m 2. Povala bola drevená, zo strešnej strany dosky kryté vrstvou hlinenej mazaniny, zo spodnej strany nepodbitá, natretá olejovou farbou, prípadne len vybie­lená vápnom. Podlaha izby bola z dosák, v kuchyni a v pitvore bola len ílová mazanina. V kuchyni bol murovaný šporák a obyčajne i pec na pečenie chleby. Výška dverí nepresahovala 180 cm  a rozmery okien 60×100 cm. V zadnej časti za komorou bola pristavaná maštaľ pre hovädzí dobytok a kone. Sto­doly (staršie z drevených trámov – „štiadlovy“, novšie kombinované s murivom) boli postavené v zadnej časti dvora, prechádzajúceho v záhradu. Chlievy pre ošípané z dubových foršní s nadstavenými kurínmi tvorili obyčajne samostatné objekty za maštaľou, v širších dvoroch oproti nej. Strechy obytných domov a maštalí boli kryté škridlou z pálenej hliny, stodoly zväčša „šupkami“ z ražnej slamy.

Novšie domy boli spravidla rozšírené o ďalšiu izbu, prípadne komoru, čiastočne podpivničené  s rozšírenou podstienkou v tzv. „gangov“, ale štýlovo podobné predchádzajúcim. V domoch z dvomi komorami jednu využívali ako spálňu, druhú ako sýpku a špajzu.

Od začiatku 20. storočia sezónne nachádzali občania prácu pri výrube dreva. Kvôli odvozu dreva bola okolo roku 1910 vybudovaná i nakladacia rampa, ktorá bola zriadená pri železničnej stanici v roku 1905.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia v širokom okolí i v zahraničí boli známe črepové fajky, ktoré sa vyrábali v Podrečanoch.

 

OSOBNOSTI OBCE PODREČANY:

Z historicky známych osobností v Podrečanoch žil Michal Miloslav Hodža, spisovateľ, filológ a kňaz, ktorý tu v roku 1835  pôsobil ako súkromný učiteľ.

Posledné roky svojho života ( od r. 2003 do r. 2007 ) v miestnom kaštieli bývala známa spisova­teľka a disidentka Hana Ponická.