Budiná – história

Podľa tradície založili obec korytári z Budína, pričom toto remeslo v obci pretrvalo až do polovice storočia. Prvá písomná zmienka z roku 1393 uvádza názov Brtolehutaya. V neskorších prameňoch sa uvádza názov Budalehota (1467) či Budaszállás. Názov Budiná sa začínal používať koncom 18 storo­čia. Podľa tradície založili obec korytári z Budína, pričom toto remeslo v obci pretrvalo až do polovice 20. storočia. Osada najprv patrila pod Divínske hradné panstvo, od roku 1554 do 1595 pod Sečiansky sandžak. V rokoch 1585-1586 bol vlastníkom Budinej Mohamad bin Ali. Po vyhnaní Turkov sa Budiná znovu ocitla v majetku Divínskeho hradu.

budina_-_pohlad_na_obec

Za vlády Balassovcov prijalo obyvateľstvo Budinej podľa vzoru „Cuius regio, eius religio“ refor­má­ciu. Obec patrila pod matkocirkev Polichno. V roku 1686 sa novými pánmi divínskeho panstva stali Zi­chyovci, ktorí sa začali snažiť o rekatolizáciu poddanských obcí. Evanjelické učenie však medzičasom na Budinej silno zakorenilo. Podobrotky sa Budinú rekatolizovať nedarilo, a tak boli všetci dospelí muži v roku 1717 uväznení na haličskom zámku, kde ich donútili platiť dávky (štólu) divínskemu plebánovi. Táto situácia podnietila Jána Madácha k osobnej audiencii u Márie Terézie.

Ekonomický tlak mal svoje ovocie, nakoľko v období zavedenia tolerančného patentu už bola Bu­diná znovu spolovice katolícka. Samostatný ev. a.v. zbor vnikol na Budinej až v roku 1856, dovtedy bol zbor administrovaný z Polichna. Katolícki veriaci patria stále pod divínsku farnosť.

V roku 1890 vyvolala pozornosť vzbura roľníkov, ktorú podnietilo nespravodlivé rozdelenie po­zemkov. V roku 1895 postihol Budinú veľký požiar, ďalší vypukol 18. októbra 1935. Iba krátku históriu mala ťažba kremeňa (albitu a chloritov) v lome pod Javorom, v súčasnosti je toto ťažobné miesto za­topené.

Počas Slovenského národného povstania bolo do povstaleckej armády zmobilizovaných 127 mu­žov, ďalší odišli k partizánom. Po porážke povstania boli mnohí Budinci internovaní v nemeckých pra­covných táboroch. V decembri 1944 a januári 1945 podnikli nemecké jednotky trestné výpravy do okolia Budinej, podnietené zavraždením a olúpením dvoch nemeckých vojakov. Zajali trinásť partizá­nov a šesť obyvateľov Budinských lazov. Odvliekli ich do Piešťa, kde ich mučili a 24. januára 1945 bo­sých hnali nazad na Budinské lazy. Tam ich pri osade „Šajtárovci“ na výstrahu obesili. Na pamiatku popravených bolo toto miesto vyhlásené za Pamätný les pri Budinej.

pomnik_budina

Na vŕšku nad Budinou v 60. rokoch 20. storočia postavili obeseným pamätník, ktorý sa stal za so­cializmu najexponovanejším miestom pre náučné antifašistické výlety a slávnosti v Lučenskom okrese. Ďalší pamätník odhalili priamo na mieste popravy v roku 2006.

Budiná sa pripomenula svetu v roku 2001, kedy víchrica a mráz polámali stromy a obec sa ocitla na dlhý čas bez elektric­kého prúdu.

Obec má charakter kombinácie hromadnej dediny a les­níckeho osídlenia. Zástavbu z 19.storočia charakterizujú zru­bové a murované domy, omietnuté a obielené, s valbovou strechou.