Obec Divín leží v severnej časti okresu Lučenec, 2 km od hlavnej cesty Bratislava – Košice (E571) a železničnej trasy v obci Mýtna, ktorá spája stredné Slovensko s Novohradom a Gemerom. Leží v kotline v nadmorskej výške 265 m. Je obklopená miernymi kopcami prevažne sopečného tvaru, porastenými zväčša listnatým lesom. Ide o nasledovné kopce, vrchy a pohoria:
· z východnej strany sú to vŕšky zvané Háj, tiahnuce sa od obce Lovinobaňa,
· vršky zvané Hrby a Vinice tvoria hranicu s obcou Mýtna,
· Hrachoviská pretiahnuté cez lazy do úpätia Javora tvoria hranicu s obcami Píla a Podkriváň zo strany severnej,
· od západnej strany je to Jasenie a Havranová hraničiace s obcou Budiná,
· z juhozápadnej strany je to Jasenie a Črepková hraničiace s obcou Tuhár,
· z južnej strany je to obec Ružiná ležiaca pod úpätím Siedmych chotárov.
Územie obce je vymedzené hranicami katastra, ktoré možno pozične členiť na 3 funkčné oblasti – obec, rekreačná zóna a lazy. Základnú charakteristiku obce predstavujú nasledovné údaje:
Sídlo OcÚ: Obecný úrad Divín, Námestie mieru 654/3, 985 52 Divín
Telefón: 047 / 43 97 301, 047 / 45 12 552
E-mail: starosta@divin.sk
Web: www.divin.sk
Starosta obce: Ján Koza
Lokalizácia: okres Lučenec, kraj Banskobystrický
Prvá písomná zmienka: r. 1329
Nadmorská výška stredu obce v metroch: 265
Počet obyvateľov: 2061
Poloha obce a prírodné, klimatické a geologické podmienky
Obec Divín leží na 37° 22´východnej zemepisnej dĺžky a 48° 19´severnej zemepisnej šírky. Uvedené súradnice predstavujú severozápadnú časť okresu Lučenec v regióne Novohrad (obr. č. 1). Obec Divín je situovaná v nadmorskej výške 265 m (stred obce), v chotári sa pohybuje od 250 do 800 m. n. m.
Od okresného mesta Lučenec je obec Divín vzdialená 21 km, pričom rovnako vzdialená je aj od ďalšieho okresného mesta Detva.
Obec Divín svojou geografickou pozíciou spadá do oblasti Slovenského Rudohoria a oblasti Slovenského stredohoria. Prvú časť reprezentujú Veporské vrchy, druhú oblasť Ostrôžky. Geologicko-geomorfologické pomery jednotlivých celkov sú nasledovné:
- Ostrôžky – sú charakteristické reliéfom plochých chrbtov a úzkych dolín s miestnymi vyvýšeninami. Pohorie Ostrôžky zasahuje západnú časť územia obce Divín. Podložie tvoria vrstvy andezitových tufov a aglomerátov, pričom ich rozsiahlosť je výnimočná pre Slovensko.
- Veporské vrchy – podložie tvoria kremence, vápence a z časti dolomity. Veporské vrchy majú južnú orientáciu k sídlu Divín, súvisia so západnou časťou Cinobanského predhoria a sú predčasťou Lovinobanskej brázdy. Charakteristickým znakom tohto pohoria sú široké plošiny.
- Juhoslovenská kotlina – zasahuje do územia obce Divín severozápadným okrajom. Tvoria ju sliene, slienité pieskovce a bridlice.
GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE:
Obec Divín svojou geografickou pozíciou spadá do oblasti Slovenského Rudohoria a oblasti Slovenského stredohoria. Prvú časť reprezentujú Veporské vrchy, druhú oblasť Ostrôžky. Geologicko-geomorfologické pomery jednotlivých celkov sú nasledovné:
- Ostrôžky – sú charakteristické reliéfom plochých chrbtov a úzkych dolín s miestnymi vyvýšeninami. Pohorie Ostrôžky zasahuje západnú časť územia obce Divín. Podložie tvoria vrstvy andezitových tufov a aglomerátov, pričom ich rozsiahlosť je výnimočná pre Slovensko.
- Veporské vrchy – podložie tvoria kremence, vápence a z časti dolomity. Veporské vrchy majú južnú orientáciu k sídlu Divín, súvisia so západnou časťou Cinobanského predhoria a sú predčasťou Lovinobanskej brázdy. Charakteristickým znakom tohto pohoria sú široké plošiny.
- Juhoslovenská kotlina – zasahuje do územia obce Divín severozápadným okrajom. Tvoria ju sliene, slienité pieskovce a bridlice.
KLIMATICKÉ PODMIENKY:
Na podnebie obce vplýva jej geografická poloha – severozápadná časť okresu Lučenec na severozápade Slovenského Rudohoria. Územie obce Divín leží v mierne teplej oblasti s dosahom mierne vlhkej až vlhkej podoblasti. Vrcholové časti katastra zasahujú do chladnej oblasti.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 9 °C v kotlinových častiach do 6 °C vo vyšších polohách, Lučenecká kotlina 8-9 °C. Procesom globálneho otepľovania sa však uvedené teploty menia – rastú v medziročnom priemere o 2-3 °C.
V zime dochádza v kotlinách a horských údoliach k hromadeniu studeného vzduchu – inverzii. Územie obce Divín je na zrážky chudobné. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje v kotlinách v rozpätí 60 – 90 dní (s tendenciou krátenia doby), v pohoriach 80 – 140 dní.
Klimatické a morfologické podmienky obce Divín dávajú možnosť rozvíjať v obci a jej blízkom okolí letnú a zimnú rekreáciu.
PôDA:
Veporské vrchy sú charakteristické kyslými a lesnými pôdami. Pozdĺž potokov v obci (Divínsky potok a potok Teplica) ležia pruhy mladých aluviálnych nánosov, ktoré predstavujú nivné pôdy. Väčšina lesov je listnatých, hlavne v južnej časti územia.
LESY:
Hospodárska činnosť zasiahla do pôvodnej skladby bučín podhorského a horského pásma. Prístupnejšie plochy sa odlesňovali, pričom na mnohých stanovištiach sa nahrádzali výsadbou ihličnatých stromov. Tak na území obce Divín vznikli ihličnaté monokultúry a rozsiahle trávnaté pasienky. Napriek tomu sú však bučiny prevládajúcou zložkou vegetačného krytu.
ŽIVOČÍŠSTVO A RASTLINSTVO:
Na nivách potokov a ich okolitých brehoch rastú z bylín papraď ostnatá, papradník ostnatý, močiarny, kostihoj lekársky, trsť obyčajná, steblovka vodná a vŕba rakyta.
V oblasti vŕbovo-topoľových lesov sa na menej vlhkých miestach vyskytuje žihľava dvojdomá, ostružina ožina, lipnica obyčajná, netýkavka nedotklivá, lipkavec obyčajný a zádušník brečtanolistý.
V rámci lokalít teplomilných dubín je z bylín častá prvosienka jarná, čermeľ hrebenitý, mliečnik mnohofarebný. Hrabovo-dubové lesy obsahujú aj bylinné druhy ako súkostrava rôznolistá, mednička jednokvetá, reznačka laločnatá, ľubovník chlpatý, hviezdica veľkokvetá, ostrica chlpatá, čermeľ hájny a iné. V pásme bukových lesov je možné nájsť marinku voňavá, kopytník európsky, cesnak medvedí, snežienku jarnú a iné. Okrem toho sú tu aj trávovité byliny ako lipnica lúčna, pospolitá, kostrava lúčna, psiarka lúčna, králik, iskerník, skorocel, štiav ap.
V toku Divínskeho potoka a potoka Teplica žijú raky, užovky, pstruhy potočné, jalce hlavaté a iné. Okrem ulitníkov a pavúkov žijú na brehoch plazy, obojživelníky a niektoré druhy vtákov. Z vtákov sa tu vyskytuje rybárik obyčajný, lyska čierna a iné.
Na lúkach a poliach je bežný výskyt dážďovky obyčajnej, háďatka repného, slimákov, svrčka poľného, bistrušky medenej, zdochlinára obyčajného, bzdochy obyčajnej, včiel, čmeliakov, mravcov, bábočiek ap.
V lesoch sú bežné dážďovka, slimák, stonožka, háďatko, slimák. Z hmyzu sú to ucholaky, šváby, svrčky, mravce, osy, sršne, čmeliaky, bystrušky, chrústy, drevotoče ap.
Z radov obojživelníkov a plazov je bežný výskyt salamandry škvrnitej, mloka, ropuchy, skokana, rosničky, slepúcha, jašterice a iných. Z radov vtáctva sú najznámejšie dudok, kuvik, sova, kukučka, ďateľ. Cicavce sú zastúpené druhmi netopierov, pyskorov a ježom. Okrem toho v lesoch behajú srnce, divé svine, rys ostrovid, mačka divá, jeleň a líška.