Podrečany – základné informácie

podrecany_erb
Obec Podrečany sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska v okrese Lučenec, v regióne No­vohrad. Nachádza sa 13 km severne od Lučenca na železničnej trati Zvolen – Lučenec vedľa cestnej komunikácie 1. triedy E 571 vedúcej z Košíc do Bratislavy (E 50 Zvolen – Lučenec). Leží na 48˚25´ severnej zemepisnej šírky  a 19˚37´ východnej zemepisnej dĺžky v nadmorskej výške v rozpätí 210 – 236 metrov.

Administratívne je začlenená do okresu Lučenec, v regióne Novohrad. Základnú charakteristiku obce Podrečany predstavujú nasledovné údaje:

Sídlo OcÚ: Obecný úrad Podrečany, č. 190, 985 55 Podrečany

Telefón: 047 439 61 71

E-mail: obec@podrecany.sk

Web: www.podrecany.sk

Starosta obce: Edmund Palička

Lokalizácia: okres Lučenec, kraj Banskobystrický

Prvá písomná zmienka: r. 1393

Nadmorská výška stredu obce v metroch: 216

Počet obyvateľov: 582

Poloha obce a prírodné, klimatické a geologické podmienky

Obec Podrečany sa rozkladá po obidvoch stranách Krivánskeho potoka vo vzdialenosti 13 km severne od okresného mesta Lučenec, na severnom okraji Lučenskej kotliny. Katastrálne územie obce hraničí:

  • zo severozápadnej strany s obcou Lovinobaňa,
  • na východe s obcou Točnica,
  • z južnej strany je to obec Tomášovce
  • z juhozápadnej Gregorová Vieska.

podrecany1
Západne od obce vo vzdialenosti 3,5  km je najvyšší vrch katastrálneho územia obce Sedem chotárov, s nadmorskou výškou 602 m, ktorý svojim predĺženým hrebeňom v severnom smere tvorí hranicu medzi údoliami Krivánskeho a Tuhárskeho potoka. Názov vrchu je doslovne vecný, pretože na jeho vrchole je hraničný bod siedmich chotárov(katastrov) a to obcí: Podrečany, Gregorová Vieska, Stará Halič, Tuhár, Ružiná, Lovinobaňa a bývalého grófskeho lesa.

podrecany2

Podnebie a geomorfologické členenie

Podnebie katastrálneho územia obce určuje v postate zemepisná poloha a nadmorská výška, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej stati. Členitosť terénu dosahuje rozpätie od 204 m do 602m nad mo­rom, z toho poľnohospodárska pôda siaha do 257 m nad morom. Expozícia celého územia je juhový­chodná, zo západnej strany chránená horskými hrebeňmi.

Na východ od intravilánu je malý výbežok čadičov, na juh rozsiahle ložisko magnezitu a na juho­západnom okraji katastru sa nachádza oker. Na aluviálnych náplavoch sa vytvorila nivná pôda ogle­jená. Ostatná časť poľnohospodársky využívanej pôdy je ťažká a stredne ťažká hnedá pôda ilimerizo­vaná.

Poľnohospodárska pôda je intenzívne využívaná. Bývalé zamokrené časti sú odvodnené.

Z poľnohospodárskych plodín pestujú sa obilniny, okopaniny, technické plodiny a krmoviny. Z obilnín najviac je zastúpená pšenica, z okopanín zemiaky, cukrová repa a kukurica, z technických plodín ľan a repka ozimná a z krmovín ďatelina červená, strukovinové miešanky a kukurica na siláž. Na lúkach a pastvinách sú v prevažnej miere zastúpené kultúrne trávy a ďateľoviny.

LESY:

V zalesnenej časti katastra s výmerou 512 ha, prevládajú buky a duby. V posledných rokoch sa robí výsadba zmiešaných porastov so smrekom. Z lesnej zveri je hojne zastúpená srnčia a jelenia zver, divá sviňa a líška. Na poliach a lúkach je hodne jarabíc, poľných zajacov, v posledných rokoch i bažantov.

Za zmienku stoja dva stromy Magnólie veľkokvetej, ktoré spolu s niekoľkými smrekmi a divými gaštanmi sa zachovali v parku pri kaštieli.