VZNIK OBCE TOČNICA:
Vznik obce a pôvod jej názvu je neznámy. Obec sa nachádza na zozname neolitických nálezísk (6 tis. rokov p.n.l.) – sídlisko z obdobia mladého neolitu. Podobne tomu je aj v období neskôr – v období stredného eneolitu (4 tis. rokov p.n.l.), kde je tiež obec Točnica uvedená ako sídlisko. Išlo o nížinné sídlisko, odkiaľ pochádzajú typické črepy zdobené plytkými jamkami, kolkami, plastickými prstovanými páskami a hlbokými vrypmi. Výskyt nálezísk bol v obci zaznamenaný aj v mladšej dobe bronzovej. V obci bolo objavené hradisko kyjatickej kultúry z doby bronzovej.
Počas maďarskej vlády sa obec volala Tošár, Tošonca. Tošár ako názov naznačuje jazero a blato. Obec síce jazero nemala, ale v strede obce mala mláku – močiar, odkiaľ voda odtekala na dolné pole, čím zavodňovala lúky.
Prvá písomná zmienka je z roku 1467, keď obec patrila Divínskemu hradnému panstvu. V roku 1548 – 1598 bola majetkom Žigmunda Balassu. V roku 1660 vlastnil obec Imrich III. Balassa.
MAJITELIA A ZEMEPÁNI TOČNICE:
V rolu 1770 bol majiteľom Točnice barón generál Haller, ktorý bol súčasne aj majiteľom Tomášoviec. Svoje sídlo mal v kaštieli na Halieri pri Tomášovciach.
Neskôr sa majiteľmi Točnice stali nasledovní zemepáni:
- generál Fraňo Zichy,
- generál Pavel Balassa,
- barón Ľudevít Révay,
- barón Laurinc Orczy,
- Žigmung Ottre,
- Imrich Lessenyei,
- Gedeon Ráday,
- Žigmunnd Frajzaizen.
V roku 1826 bol pánom Točnice Ján Török, zemepán z Podrečian.
TOČNICA V DOBE HUSITSKEJ:
Existenciu obce v husitskej dobe dokazuje aj miestne nárečie, ktoré je príbuzné nárečiu z doby, keď sa Husiti zdržiavali v tomto kraji a obci. Zakladali cirkvi a kostoly. Nárečie je čiastočne české, čo je aj dnes zachované v porovnaní s okolitými nárečiami. Točnické nárečie je podobné s nárečím užívaným vo Veľkej Vsi a Českom Brezove, kde podľa histórie sú stopy Husitov jasnejšie.
Obec Točnica patrila kedysi do okresu fiľakovského, neskôr do okresu haličského a od roku 1923 do okresu Lučenec. Notársky patrila v minulosti do obvodu Tomášovce.
V rokoch 1873 – 1876 prebehli pokusy o ťažbu železnej rudy vo viacerých obciach, medzi nimi aj v Točnici. Na začiatku 20. storočia sa spomína závod na výrobu stavebných materiálov – tehelňa, ktorý patril Hallerovi.
OBYVATEĽSTVO OBCE V PRVEJ POLOVICI 20. STOROČIA:
Obec od nepamäti patrila medzi roľnícke obce. Väčšina ľudí sa živila poľnohospodárstvom a len niekoľko z nich boli nádenníci. Kataster obce bol vždy dosť úrodný, pestovali sa obilniny – jariny, oziminy, okopaniny a to v každoročnej obmene na jednotlivých honoch. Lúk bolo pomenej.
V roku 1932 následkom obilnej hrdze gazdovia utrpeli značnú škodu. V tom období boli dva obchody – zmiešaný tovar Miestneho potravného družstva a „kramárstvo“ miestneho krčmára Júliusa Šťastného.
V prvej polovici 20. storočia v obci pôsobilo i Úverné družstvo, ktorého činnosť pri tak malých pomeroch rástlo do nevídanej výšky. Obrat tohto družstva v roku 1932 dosiahol 2 000 000 Kčs vrátane obcí Podrečany a Vidiná.
Priemysel bol v obci málo zastúpený. V obci pôsobil len jeden obuvník a jeden kováč. Kedysi v obci pôsobila výroba metál – dreveného hospodárskeho náčinia v obci pomaly zanikla. Okrem toho sa obyvatelia zaoberali aj kolárstvom a debnárstvom.
V obci sa nachádzala jednotriedna ľudová škola, ktorá patrila miestnej evanjelickej cirkvi. V obci vyvíjala svoju činnosť aj Slovenská evanjelická jednota a združenie mládeže.