Ružiná – základné informácie

Obec Ružiná sa nachádza na severozápadnom okraji Lučeneckej kotliny na sútoku potokov Teplica a Drieňovec. Administratívne patrí do okresu Luče­nec v regióne Novohrad. Leží v lone krásnej prírody ob­kolesenej lesmi na brehu rovnomennej nádrže Ružiná. Susedí s obcami Divín a Lovinobaňa (z hľadi­ska cestnej dostupnosti) a obcou Tuhár (z hľadiska hraníc katastrálnych území). Základnú charakteris­tiku obce predstavujú nasledovné údaje:

Sídlo OcÚ: Obecný úrad Ružiná, Ružiná č. 102, 985 52 p. Divín

Telefón: 047 43 96 116, 0905 270 428

E-mail: starosta.ruzina@gmail.com

Web: www.ruzina.eu

Starosta obce: Jozef Líška

Lokalizácia: okres Lučenec, kraj Banskobystrický

Prvá písomná zmienka: r. 1499

Nadmorská výška stredu obce v metroch: 260

Počet obyvateľov: 874

Poloha obce a prírodné, klimatické a geologické podmienky

Obec Ružiná leží na 48° 26´ severnej zemepisnej šírky a 19° 35´východnej zemepisnej dĺžky. Uve­dené súradnice predstavujú severozápadnú časť okresu Lučenec v regióne Novohrad. Nad­morská výška stredu obce Ružiná je 260 m nad morom, pričom celý kataster obce je v rozpätí nadmor­skej výšky od 240 do 607 m. n. m. Dôvodom uvedenej rôznorodosti a výškovej členi­tosti ka­tastra obce je jej lokalizácia v severozápadnej časti okresu Lučenec. Medzi Tuhárskym a Budinským potokom je rázso­cha Jasenia (771 m) a medzi Budinským a Krivánskym potok je rázsocha Uhliarska (647 m) v rámci kra­jinného celku Ostrôžky v oblasti Slovenského stredohoria. V okolí obce sa nachá­dzajú nasledovné známe vrchy a kopce:

• Sedem chotárov (602 m) – miesto, kde sa zbieha chotáre 7 dedín – Tuhár, Ru­žiná, Lovi­nobaňa, Podrečany, Gregorova Vieska, Stará Halič a bývalý grófsky ma­jetok,
• Svinský hrad (490 m),
• Kujanka (501 m),
• Zákopa (348 m).

Od okresného mesta Lučenec je obec Ružiná vzdialená 18 km, pričom vzdialenosť od hlav­nej cesty E 571 v smere Zvolen – Lučenec predstavuje 5 km v obci Lovinobaňa.

GEOLOGICKÝ PREHĽAD:

Chotár obce Ružiná tvorí vrchovina s veľmi zložitou geologickou stavbou. Vo východnej časti v kotlinkovite rozšírenej doline Budinského potoka tvoria dno mladé treťohorné uloženiny Lučeneckej kot­liny s ostrovčekmi podložných kvarcitov. V západnej časti vystupujú stredo a staro druhohorné (tu­hárske) svetlé kryštalické a rohovcové vápence (jurského veku), kvarcity nadložných tufitov priľahlej krupinskej výšiny (ložisko magnezitu).

Dolomity tvoria súvislý, 80 – 500 široký pás, tiahnúci sa v juhozápadnom smere od obce Ružiná k Lazom. Kremité vápence polohami dolomitu budujú severné svahy Tomášovej hory, odtiaľ sa stáčajú do oblasti južne od kóty Kujanka. Vápence podložného ložiska – pruh hornín tiahnúci sa paralelne s predošlým typom. Sú to masívne, kryštalické biele drobno červenohnedo žilkované vápence (typ tu­hár­skeho mramoru).

Kremité vápence s polohami dolomitu vystupujú vo forme klinu v juhozápadnom smere od lomu. Po­lohy dolomitov sivé, masívne, tektonicky porušené, hlavne v okolí tektonického styku s nadložnými horni­nami. „Čisté“ ružovkasté vápence ložiskového typu boli zachytené v priestore kóty Viecha.

Vápence hlavného ložiska – súvislý pruh vápencov v šírke 300 – 400 m sa tiahnu od bývalej vá­penky juhozápadným smerom v dĺžke cca 800 m a ďalej nadväzujú na vápence, ktoré sa ťažia pri Tu­hári. Sú to prevažne kryštalické, masívne vápence bielej, ružovkastej, až svetlosivej farby, prestúpené žilkami hne­dočervených, ružových, modrosivých farieb hrúbky 1 – 2 m.

Škrapy (mikroformy povrchového krasu) sú v Tuhárskom krase vyvinuté slabo. Vyskytujú sa pri Ruži­nej a na západnom svahu kopca Kujanka. Vznikajú rozpúšťaním hornín (vápenca) zrážkovou vo­dou. Pri Ružinej, v ľavom cípe vrcholovej etáže lomu č. 1 (vľavo od vstupu) je aj malá kaverna s pôdorysom 2 x 1 m s výškou stropu 0,5 – 1m.

Krasové jazvy kopca Dúpa sú zaradené v kategórii „C“ opatrení na ochranu prírody. Mramor z okolia Tuhára a Ružinej patrí medzi najkvalitnejšie na Slovensku a používa sa na výrobu dekorač­ného kameňa. V lomoch pri Ružinej sa vápenec používal na výrobu stavebného vápna.

 

KLIMATICKÉ PODMIENKY:

Podnebie, v ktorom sa nachádza obec Ružiná, je mierne. Z dôvodu globálneho otepľovania sa tep­loty v zimnom období zvyšujú v priemere o 1 °C medziročne. V predchádzajúcom období boli pre túto oblasť charakteristické mrazy v zimnom období až – 20 °C.

Viac ako 50 dní je priemerná teplota 25 °C, priemerná januárová teplota je 3,2 °C, júlová (v dlhodo­bom priemere 1901 – 1950) 20,1 °C. Dlhodobý priemer zrážok je 600 – 700 mm. Snehová po­krývka sa v minulosti udržala 40 – 50 dní. Pôvodne bola od roku 1931 zrážkomerná stanica aj v Divíne. V súčasnosti sa v obci od roku 2005 nachádza na pozemku pána Jána Kralinu zrážkomerná stanica Meteorologického ústavu Banská Bystrica pre meranie množstva dažďových, ale aj snehových zrážok. Ďalšia najbližšia zráž­komerná stanica sa nachádza v Budinej (nadmorská výška 363 m. geo­morfologické začlenenie Ostrôžky).

 

PôDA A ZÁHRADY:

Ružiná má hnedé lesné a illimerizované pôdy. Z hľadiska poľnohospodárskych plodín obec patrí do re­párskej oblasti. Poľnohospodárska pôda má výmeru 311 ha, z toho 176 ha orná pôda. V katastri obce je 15 ha záhrad, kde sa z ovocných stromov a krov najviac pestujú jablone, slivky, hrušky, bros­kyne, marhule, čerešne, višne, orechy, egreše a ríbezle. Zo zeleniny sa najviac v Ružinej darí mrkve, cibuli, ces­naku, šalátu, kapuste, uhorkám a paradajkam. Hrozno sa pestuje len pri domoch a väčšinou samorodné druhy.

Z plodín sa pestuje pšenica, raž, jačmeň, kukurica, fazuľa, hrach, cukrová repa a zemiaky. Z krmovín sú to ďatelina, lucerna a iné.

Z celkovej výmery katastrálneho územia (10 851 146 m²) predstavuje teda orná pôda 1 755 038 m². Celkové členenie katastrálneho územia obce Ružiná podľa druhov pozemkov je nasledovné:

 

LESY A RASTLINSTVO:

Fytogeograficky vegetácia okolia Ružinej patrí do oblasti panónskej flóry (Pannonicum) a do podo­blasti matranskej (Matricum) a čiastočne do oblasti predkarpatskej flóry. Hranice medzi jednotli­vými fytogeografickými jednotkami nie sú ostré, mnohé druhy prenikajú z jednej oblasti do druhej.

Obec Ružiná fytocenologicky patrí k dubovo-hrabovým karpatským lesom. Medzi hlavné dreviny možno zaradiť dub cerový, dub letný a hrab obyčajný. Na Siedmych chotároch rastie vyše 250 ročný dub. Priamo v obci Ružiná rastie vŕba úctyhodných rozmerov.

Kroviny tvoria hlôchy, trnka obyčajný, lieska obyčajná a ostružiny. Pri potokoch rastú jelše, topole a vŕby, ktorých je menej.

Sled vegetačných pásiem pri vodnej nádrži Ružiná v smere voda súš je nasledujúci:

• pásmo vody – tvoria riasy a sinice,
• pásmo trstín,
• pásmo ostríc a tráv,
• pásmo vrbín, jelší a topoľov.

Lužný porast na severozápadnom okraji priehrady tvoria jelša lepkavá, , pálka širokolistá, kosatec žltý, vŕba. Vo vode rastie iskerník vodný, rožkatec ponorený. Lokalita je z väčšej časti pod vplyvom spod­ných vôd.

V lesoch na vápencoch v okolí Ružinej sa vyskytujú buky, duby, ale aj borovice. Pozorovateľná je di­ferenciácia druhovej skladby podľa expozície, osvetlenia a vlhkosti.

RUŽE: územie obce Ružiná je charakteristické výskytom množstva druhov ruží. Už podľa prvého za­chova­ného názvu z roku 1499 (Rosalehotha) je zrejmý výskyt ruží. Na pastvinách je pozoru­hodné veľké množstvo divých ruží a to hlavne odroda „Pávová červená šípka“, ktorá je veľmi vzácna na pod­nože pre očkovanie ruží. Využitie ruží je aj pre výrobu lekváru a čaju (z plodov – šipiek).

 

HUBY: lesy v katastri obce Ružiná plnia okrem produkcie drevnej hmoty plnia i ďalšie funkcie – zásobo­vanie vodných zdrojov vodou, ovplyvňujú klímu, chránia pôdu a sú prostriedkom osvie­ženia a rekreácie. Okrem toho ponúkajú možnosti pre hubárov – rastú tu hríb dubový, kozák hrabový, kozák žltooranžový, suchohríb žltomäsový, masliak zrnitý, kuriatko jedlé, bedľa vy­soká, rôzne druhy plávok – najviac plávka zelenkastá.

 

ŽIVOČÍŠSTVO:

Územie obce Ružiná patrí do palearktickej oblasti, ktorá má dve zoogeografické zóny – lesnú a stepnú a v Ružinej aj vodnú. Nachádzajú sa tu hubky, mechárniky (nezmar), červy (ploskuľa, pija­vice, dáž­ďovky), mäkkýše.

Veľmi bohaté je zastúpenie hmyzu: vážky, motýle, chrobáky (hlavne v Ružinských jelšinách). Vo vod­nej nádrži je bohatý planktón – vírniky, perloočky, veslonožky. V okolí vodnej nádrže je veľa múch, mu­šiek, pakomárov, ovadov a komárov. Z článkonožcov sú tu pavúky a raky.

RYBY:           pstruh potočný, lipeň potočný, beličky – v potokoch,

– kapor, liene, zubáče, úhory, šťuky, jalce – vo vodnej nádrži,

OBOJŽIVELNÍKY:    salamandra škvrnitá, mlok obyčajný, ropucha obyčajná, rosnička zelená, skokan dlho­nohý, kunec obyčajný,

PLAZY:   jašterica obyčajná, zelená, múrová, užovka,

VTÁKY: na vodnej nádrži a okolí je zistených 108 druhov vtákov – 55 tu hniezdilo trvale a 53 bolo pre­chodných. Z hľadiska ochrany si zasluhuje pozornosť územie na severozápadnom kraji vodnej nádrže, kde sídli viacero vzácnych druhov vtákov: kaňa močiarna, volavka popolavá, kormorán veľký, bučiačik obyčajný, šišila bocianovitá, žlna zelená, myšiek hôrny, hrdlička poľná. V okolí Ružinej žije výr skalný a priamo v obci aj bocian biely.

CICAVCE:   drobné – piskor, ryšavky, hrdziak hôrny, hrabáč podzemný, hraboš poľný, myš do­mová, po­tkan, krt, jež tmavý, netorpier, lasica, vydra riečna, veverica, sy­seľ.

lovná zver – zajac, jeleň, srna, diviak, líška.

domáce zvieratá – kravy, kone, kozy, ošípané, hydina, holuby, včely, psy a mačky.

Prírodná rezervácia Pobrežie Ružinej predstavuje popri zvyškoch zachovalých pôvodných úsekov Poip­lia najvýznamnejší hniezdny a migračný biotop vodného vtáctva na Strednom Slovensku. Nachá­dzajú sa tu napr. potápky, kačice, chochlačky, chriaštele, ale aj sliepka vodná a lyska čierna.