Obec Mýtna je malá obec, ktorá leží na hlavnej dopravnej trase Lučenec – Zvolen v okrese Lučenec na území Banskobystrického kraja. Nachádza v severozápadnej časti okresu Lučenec v regióne Novohrad. Leží na hlavnej ceste I. triedy č. I/50 spájajúcej Košice s Bratislavou južnou trasou (E 571). Cez obec vedie hlavná železničná trať č. 160 – južný ťah Zvolen – Fiľakovo – Košice celoštátneho významu. Katastrálne obec Mýtna susedí s nasledovnými obcami:
– na juhu s obcou Lovinobaňa, – na juhozápade s obcou Divín,
– na západe s obcou Píla, – na severe s obcou Podkriváň,
– na východe s obcou Dobroč.
K Mýtnej sú administratívne pričlenené rozptýlené kopanice – lazy: Bartôčka, Bercová, Dolina, Dolná Bercová, Dolná Bzová, Dolná Hláchová, Dolný Skálnik, Gálová, Hláchová, Horná Bercová, Horný Skálnik, Košútovo, Mäsiarska, Pálenikovo, Predné lazy, Strhárska dolina, Poštárovo a Vlčkov laz. Základnú charakteristiku obce predstavujú nasledovné údaje:
Sídlo OcÚ: Obecný úrad Mýtna, č. 47, 985 53 Mýtna
Telefón: 047 / 43 97 107, 0905 642 225
E-mail: obec@mytna.sk
Web: www.mytna.sk
Starosta obce: Ing. Pavel Greksa
Lokalizácia: okres Lučenec, kraj Banskobystrický
Prvá písomná zmienka: r. 1393
Nadmorská výška stredu obce v metroch: 256
Počet obyvateľov: 1185
Poloha obce a prírodné, klimatické a geologické podmienky
Obec Mýtna leží na 19° 33´ východnej zemepisnej dĺžky a 48° 28´ severnej zemepisnej šírky.
Uvedené súradnice predstavujú severozápadnú časť okresu Lučenec v regióne Novohrad (obr. č. 1). Obec Mýtna je situovaná v nadmorskej výške 256 m (stred obce) v doline na nive a terase potoka Kriváň. Geograficky patrí obec Mýtna do severozápadnej časti Slovenského Rudohoria, ktoré je tvorené dvoma celkami – sever katastrálneho územia tvoria vypĺňajú kryštalicko-druhohorné Veporské vrchy a juh prvohorná Revúcka vrchovina.
Veporské vrchy na severe a severozápade ohraničuje Zvolenská kotlina, na západe neogénne pohorie Ostrôžky, ktoré majú stratovulkanickú stavbu. Na východe sú to Stolické vrchy. Revúcku vrchovinu na juhu ohraničuje Lučenecká kotlina, ktorá je súčasťou juhoslovenskej kotliny.
Od okresného mesta Lučenec je obec Mýtna vzdialená 19 km, pričom rovnako vzdialená je aj od ďalšieho okresného mesta Detva.
GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE:
Vychádzajúc z vyššie uvedených údajov je zrejmé, že obec Mýtna svojou geografickou pozíciou predstavuje severozápadnú časť Slovenského Rudohoria celkov Revúckej vrchoviny a Veporských vrchov.
V rámci geomorfologického členenia sa územie Mýtnej zaraďuje do Alpsko-Himalájskej sústavy nasledovne:
- podsústava – Karpaty
- provincia – Západné Karpaty
- subprovincia – Vnútorné západné Karpaty
- oblasť – Slovenské Rudohorie
- celok – Revúcka vrchovina – Veporské vrchy
- podcelok – Cinobanské predhorie Sihlianska planina
- oddiel – Lovinobanská brázda.
Revúcka vrchovina vznikla v starších prvohorách a predstavuje horský krajinný celok v oblasti Slovenského Rudohoria. Do obce Mýtna zasahuje svojim podcelkom – Cinobanským predhorím a Lovinobanskou brázdou. Cinobanské predhorie má pahorkatinný až vrchovinný reliéf v nadmorskej výške 350 – 600 m. n. m. – sú to intenzívne členené a znížené okraje pohoria, ktoré predstavujú južnú časť katastrál-neho územia obce.
Veporské vrchy vznikli v druhohorách a do obce zasahujú juhozápadnou časťou Sihlianskej planiny ako podcelku. Tá zaberá severnú časť obce. Sihlianska planina predstavuje zvyšok niekdajšieho zarovnaného povrchu, zachovaného na pomerne rozsiahlych plochách v celku slabo členeného hlbokými mladými dolinami.
Pozdĺž toku Krivánskeho potoka sa vytvorila dolina, na vývoj ktorej mali vplyv zmeny podnebia v pleistocéne. Jej nadmorská výška sa pohybuje od 200 – 300 m s výškovými rozdielmi od 31 – 100 m, ktorá tvorí pahorkatinový reliéf.
KLIMATICKÉ PODMIENKY:
Na podnebie obce vplýva jej geografická poloha – severozápadná časť okresu Lučenec na severozápade Slovenského Rudohoria. Podnebie, v ktorom sa nachádza obec Mýtna, patrí do regiónu Veporských vrchov s teplou amplitúdou 22 – 20 °C s klímou mierne teplou až chladnou, vlhkou a výrazne vlhkou.
Klíma v obci Mýtna je charakteristická počtom letných dní 60 – 75. Najchladnejším mesiacom v roku je január s priemernou teplotou 4,1 °C. Najteplejším je júl s priemernou teplotou 19,2 °C.
Najčastejší maximálny úhrn zrážok pripadá na mesiac jún. Najviac jasných dní pripadá v priebehu roka na marec a najmenej na december.
Na sledovanom území prevláda severozápadný vietor, ktorého výskyt je najčastejší v jarnom a letnom období. Bezvetrie je najčastejšie v zime a v lete.
PôDA:
Obec Mýtna má hlinité pôdy, ktoré celoplošne pokrývajú celé územie. Ide o druh pôdy s dobrými vodnými pomermi a súčasne dostatočným prevzdušnením, čoho následkom je vysoká úrodnosť.
V katastrálnom území sa vyskytujú nasledovné typy pôd:
- luvizeme – hnedozeme typické a oglejené, ktoré sa vytvorili na sprašiach a sprašových hlinách,
- severná a severovýchodná časť katastra – hnedé pôdy – kambizeme nenasýtené na stredne ťažkých až ľahších zvetralinách rôznych hornín,
- fluvizeme glejové – pokrývajú nivy Krivánskeho potoka.
LESY:
Na nive Krivánskeho potoka a v okolí jeho brehov a aluviálnych lúk môžeme pozorovať slatinno-jelšové a vrbovo-topoľové lesy. Slatinno-jelšové lesy rastú na okraji vodnej nádrže Mýtna v alúviu Krivánskeho potoka. Nachádza sa tam jelša lepkavá, vŕba poplavá, krušina jelšová, vŕba päťtyčinková, breza bradavičnatá, breza plsnatá.
Vŕbovo-topoľové lesy sprevádzajú vodný tok Krivánskeho potoka v priestoroch, ktoré sú len občas zaplavené vodou. Zo stromov sa tu nachádzajú vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely, topoľ čierny, topoľ osika. Okrem toho rastú tu aj z krov krušina jelšová, baza čierna a svíb krvavý.
V nadmorskej výške do 500 m sa vyskytujú teplomilné dubiny (dub plsnatý, dub cerový, brekyňa obyčajná, mukyňa obyčajná, javor poľný, lipa veľkolistá a malolistá). Z krov sú to drieň, višňa mahaheb-ka, dráč obyčajný.
Hrabovo-dubové lesy zaberajú oblasti do 600 m. n. m. a na južných svahoch až 900 m. n. m. Z mnohých z nich premenou poľnohospodárske pôdy, lúky a pasienky. V tých lesoch, čo zostali, sa nachádzajú dub zimný, letný, hrab obyčajný, javor poľný, lipa malo a veľkolistá. Z krovín sú to drieň, svíb, bloh, lieska ap.
V pásme dubovo-hrabových lesov sa najčastejšie vyskytuje agát biely.
V podhorských oblastiach sa rozprestierajú bukové lesy (buk lesný, jedľa biela, javor horský, smrek obyčajný. Z krovinových rastlín sú tam len zemozeľ čierny, obyčajný a vtáčí zob).
ŽIVOČÍŠSTVO A RASTLINSTVO:
Z hľadiska bylinného zloženia katastra obce Mýtna možno hovoriť o rôznorodosti jeho zloženia a výskytu. Na nive Krivánskeho potoka a jeho okolitých brehoch rastú z bylín papraď ostnatá, papradník ostnatý, močiarny, kostihoj lekársky, trsť obyčajná, steblovka vodná a vŕba rakyta.
V oblasti vŕbovo-topoľových lesov sa na menej vlhkých miestach vyskytuje žihľava dvojdomá, ostružina ožina, lipnica obyčajná, netýkavka nedotklivá, lipkavec obyčajný a zádušník brečtanolistý.
V rámci lokalít teplomilných dubín je z bylín častá prvosienka jarná, čermeľ hrebenitý, mliečnik mnohofarebný. Hrabovo-dubové lesy obsahujú aj bylinné druhy ako súkostrava rôznolistá, mednička jednokvetá, reznačka laločnatá, ľubovník chlpatý, hviezdica veľkokvetá, ostrica chlpatá, čermeľ hájny a iné. V pásme bukových lesov je možné nájsť marinku voňavá, kopytník európsky, cesnak medvedí, snežienku jarnú a iné. Okrem toho sú tu aj trávovité byliny ako lipnica lúčna, pospolitá, kostrava lúčna, psiarka lúčna, králik, iskerník, skorocel, štiav ap.
V toku Krivánskeho potoka žijú raky, užovky, pstruhy potočné, jalce hlavaté a iné. Okrem ulitníkov a pavúkov žijú na brehoch plazy, obojživelníky a niektoré druhy vtákov. Z vtákov sa tu vyskytuje rybárik obyčajný, lyska čierna a iné.
Na lúkach a poliach je bežný výskyt dážďovky obyčajnej, háďatka repného, slimákov, svrčka poľného, bistrušky medenej, zdochlinára obyčajného, bzdochy obyčajnej, včiel, čmeliakov, mravcov, bábočiek ap.
V lesoch sú bežné dážďovka, slimák, stonožka, háďatko, slimák. Z hmyzu sú to ucholaky, šváby, svrčkymravce, osy, sršne, čmeliaky, bystrušky, chrústy, drevotoče ap.
Z radov obojživelníkov a plazov je bežný výskyt salamandry škvrnitej, mloka, ropuchy, skokana, rosničky, slepúcha, jašterice a iných. Z radov vtáctva sú najznámejšie dudok, kuvik, sova, kukučka, ďateľ. Cicavce sú zastúpené druhmi netopierov, pyskorov a ježom. Okrem toho v lesoch behajú srnce, divé svine, rys ostrovid, mačka divá, jeleň a líška.