Mýtna – základné informácie

mytna_erb
Obec Mýtna je malá obec, ktorá leží na hlavnej dopravnej trase Lučenec – Zvolen v okrese Luče­nec na území Banskobystrického kraja. Nachádza v severozápadnej časti okresu Lučenec v regióne Novohrad. Leží na hlavnej ceste I. triedy č. I/50 spájajúcej Košice s Bratislavou južnou trasou (E 571). Cez obec ve­die hlavná železničná trať č. 160 – južný ťah Zvolen – Fiľakovo – Košice celoštátneho výz­namu. Katas­trálne obec Mýtna susedí s nasledovnými obcami:

– na juhu s obcou Lovinobaňa,                                             – na juhozápade s obcou Divín,

– na západe s obcou Píla,                                                           – na severe s obcou Podkriváň,

– na východe s obcou Dobroč.

K Mýtnej sú administratívne pričlenené rozptýlené kopanice – lazy: Bartôčka, Bercová, Dolina, Dolná Bercová, Dolná Bzová, Dolná Hláchová, Dolný Skálnik, Gálová, Hláchová, Horná Bercová, Horný Skálnik, Košútovo, Mäsiarska, Pálenikovo, Predné lazy, Strhárska dolina, Poštárovo a Vlčkov laz. Zá­kladnú cha­rakteristiku obce predstavujú nasledovné údaje:

Sídlo OcÚ: Obecný úrad Mýtna, č. 47, 985 53 Mýtna

Telefón: 047 / 43 97 107, 0905 642 225

E-mail: obec@mytna.sk

Web: www.mytna.sk

Starosta obce: Ing. Pavel Greksa

Lokalizácia: okres Lučenec, kraj Banskobystrický

Prvá písomná zmienka: r. 1393

Nadmorská výška stredu obce v metroch: 256

Počet obyvateľov: 1185

 

Poloha obce a prírodné, klimatické a geologické podmienky

 

Obec Mýtna leží na 19° 33´ východnej zemepisnej dĺžky a 48° 28´ severnej zemepisnej šírky.

Uvedené súradnice predstavujú severozápadnú časť okresu Lučenec v regióne Novohrad (obr. č. 1). Obec Mýtna je situovaná v nadmorskej výške 256 m (stred obce) v doline na nive a terase potoka Kriváň. Geograficky patrí obec Mýtna do severozápadnej časti Slovenského Rudohoria, ktoré je tvorené dvoma celkami  – sever katastrálneho územia tvoria vypĺňajú kryštalicko-druhohorné Vepor­ské vrchy a juh prvohorná Revúcka vrchovina.

Veporské vrchy na severe a severozápade ohraničuje Zvolenská kotlina, na západe neogénne poho­rie Ostrôžky, ktoré majú stratovulkanickú stavbu. Na východe sú to Stolické vrchy. Revúcku vr­chovinu na juhu ohraničuje Lučenecká kotlina, ktorá je súčasťou juhoslovenskej kotliny.

mytna1

Od okresného mesta Lučenec je obec Mýtna vzdialená 19 km, pričom rovnako vzdia­lená je aj od ďalšieho okresného mesta Detva.

mytna2

GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE:

Vychádzajúc z vyššie uvedených údajov je zrejmé, že obec Mýtna svojou geografickou pozíciou pred­stavuje severozápadnú časť Slovenského Rudohoria celkov Revúckej vrchoviny a Veporských vr­chov.

V rámci geomorfologického členenia sa územie Mýtnej zaraďuje do Alpsko-Himalájskej sústavy nasle­dovne:

  • podsústava – Karpaty
  • provincia – Západné Karpaty
  • subprovincia – Vnútorné západné Karpaty
  • oblasť – Slovenské Rudohorie
  • celok – Revúcka vrchovina – Veporské vrchy
  • podcelok – Cinobanské predhorie Sihlianska planina
  • oddiel – Lovinobanská brázda.

Revúcka vrchovina vznikla v starších prvohorách a predstavuje horský krajinný celok v oblasti Slo­venského Rudohoria. Do obce Mýtna zasahuje svojim podcelkom – Cinobanským predhorím a Lovinobanskou brázdou. Cinobanské predhorie má pahorkatinný až vrchovinný reliéf v nadmorskej výške 350 – 600 m. n. m. – sú to intenzívne členené a znížené okraje pohoria, ktoré predstavujú južnú časť katastrál-neho územia obce.

Veporské vrchy vznikli v druhohorách a do obce zasahujú juhozápadnou časťou Sihlianskej planiny ako podcelku. Tá zaberá severnú časť obce. Sihlianska planina predstavuje zvyšok niekdajšieho zarov­na­ného povrchu, zachovaného na pomerne rozsiahlych plochách v celku slabo členeného hlbokými mladými dolinami.

Pozdĺž toku Krivánskeho potoka sa vytvorila dolina, na vývoj ktorej mali vplyv zmeny podnebia v pleistocéne. Jej nadmorská výška sa pohybuje od 200 – 300 m s výškovými rozdielmi od 31 – 100 m, ktorá tvorí pahorkatinový reliéf.

 

KLIMATICKÉ PODMIENKY:

Na podnebie obce vplýva jej geografická poloha – severozápadná časť okresu Lučenec na seve­rozá­pade Slovenského Rudohoria. Podnebie, v ktorom sa nachádza obec Mýtna, patrí do re­giónu Ve­por­ských vrchov s teplou amplitúdou 22 – 20 °C s klímou mierne teplou až chlad­nou, vlhkou a výrazne vlh­kou.

Klíma v obci Mýtna je charakteristická počtom letných dní 60 – 75. Najchladnejším mesiacom v roku je január s priemernou teplotou 4,1 °C. Najteplejším je júl s priemernou teplotou 19,2 °C.

Najčastejší maximálny úhrn zrážok pripadá na mesiac jún. Najviac jasných dní pripadá v priebehu roka na marec a najmenej na december.

Na sledovanom území prevláda severozápadný vietor, ktorého výskyt je najčastejší v jarnom a letnom období. Bezvetrie je najčastejšie v zime a v lete.

 

PôDA:

Obec Mýtna má hlinité pôdy, ktoré celoplošne pokrývajú celé územie. Ide o druh pôdy s dobrými vod­nými pomermi a súčasne dostatočným prevzdušnením, čoho následkom je vysoká úrod­nosť.

V katastrálnom území sa vyskytujú nasledovné typy pôd:

  • luvizeme – hnedozeme typické a oglejené, ktoré sa vytvorili na sprašiach a sprašových hlinách,
  • severná a severovýchodná časť katastra – hnedé pôdy – kambizeme nenasýtené na stredne ťaž­kých až ľahších zvetralinách rôznych hornín,
  • fluvizeme glejové – pokrývajú nivy Krivánskeho potoka.

 

LESY:

Na nive Krivánskeho potoka a v okolí jeho brehov a aluviálnych lúk môžeme pozorovať slatinno-jel­šové a vrbovo-topoľové lesy. Slatinno-jelšové lesy rastú na okraji vodnej nádrže Mýtna v alúviu Kri­vánskeho potoka. Nachádza sa tam jelša lepkavá, vŕba poplavá, krušina jelšová, vŕba päťtyčinková, breza bradavičnatá, breza plsnatá.

Vŕbovo-topoľové lesy sprevádzajú vodný tok Krivánskeho potoka v priestoroch, ktoré sú len ob­čas zaplavené vodou. Zo stromov sa tu nachádzajú vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely, topoľ čierny, topoľ osika. Okrem toho rastú tu aj z krov krušina jelšová, baza čierna a svíb krvavý.

V nadmorskej výške do 500 m sa vyskytujú teplomilné dubiny (dub plsnatý, dub cerový, bre­kyňa oby­čajná, mukyňa obyčajná, javor poľný, lipa veľkolistá a malolistá). Z krov sú to drieň, višňa maha­heb-ka, dráč obyčajný.

Hrabovo-dubové lesy zaberajú oblasti do 600 m. n. m. a na južných svahoch až 900 m. n. m. Z mnohých z nich premenou poľnohospodárske pôdy, lúky a pasienky. V tých lesoch, čo zostali, sa na­chádzajú dub zimný, letný, hrab obyčajný, javor poľný, lipa malo a veľkolistá. Z krovín sú to drieň, svíb, bloh, lieska ap.

V pásme dubovo-hrabových lesov sa najčastejšie vyskytuje agát biely.

V podhorských oblastiach sa rozprestierajú bukové lesy (buk lesný, jedľa biela, javor horský, smrek obyčajný. Z krovinových rastlín sú tam len zemozeľ čierny, obyčajný a vtáčí zob).

 

 

ŽIVOČÍŠSTVO A RASTLINSTVO:

Z hľadiska bylinného zloženia katastra obce Mýtna možno hovoriť o rôznorodosti jeho zloženia a výskytu. Na nive Krivánskeho potoka a jeho okolitých brehoch rastú z bylín papraď ostnatá, pap­radník ostnatý, močiarny, kostihoj lekársky, trsť obyčajná, steblovka vodná a vŕba rakyta.

V oblasti vŕbovo-topoľových lesov sa na menej vlhkých miestach vyskytuje žihľava dvojdomá, ostru­žina ožina, lipnica obyčajná, netýkavka nedotklivá, lipkavec obyčajný a zádušník brečtanolistý.

V rámci lokalít teplomilných dubín je z bylín častá prvosienka jarná, čermeľ hrebenitý, mliečnik mno­hofarebný. Hrabovo-dubové lesy obsahujú aj bylinné druhy ako súkostrava rôznolistá, med­nička jednokvetá, reznačka laločnatá, ľubovník chlpatý, hviezdica veľkokvetá, ostrica chlpatá, čermeľ hájny a iné. V pásme bukových lesov je možné nájsť marinku voňavá, kopytník európsky, cesnak medvedí, snežienku jarnú a iné. Okrem toho sú tu aj trávovité byliny ako lipnica lúčna, pospolitá, kostrava lúčna, psiarka lúčna, králik, iskerník, skorocel, štiav ap.

V toku Krivánskeho potoka žijú raky, užovky, pstruhy potočné, jalce hlavaté a iné. Okrem ulitní­kov a pavúkov žijú na brehoch plazy, obojživelníky a niektoré druhy vtákov. Z vtákov sa tu vy­skytuje rybárik obyčajný, lyska čierna a iné.

Na lúkach a poliach je bežný výskyt dážďovky obyčajnej, háďatka repného, slimákov, svrčka po­ľného, bistrušky medenej, zdochlinára obyčajného, bzdochy obyčajnej, včiel, čmeliakov, mravcov, bábo­čiek ap.

V lesoch sú bežné dážďovka, slimák, stonožka, háďatko, slimák. Z hmyzu sú to ucholaky, šváby, svrč­kymravce, osy, sršne, čmeliaky, bystrušky, chrústy, drevotoče ap.

Z radov obojživelníkov a plazov je bežný výskyt salamandry škvrnitej, mloka, ropuchy, sko­kana, ros­ničky, slepúcha, jašterice a iných.  Z radov vtáctva sú najznámejšie dudok, kuvik, sova, ku­kučka, ďa­teľ. Cicavce sú zastúpené druhmi netopierov, pyskorov a ježom. Okrem toho v lesoch be­hajú srnce, divé svine, rys ostrovid, mačka divá, jeleň a líška.